Charakteristika postáv

Do tohto vrcholného diela Kalinčiak zahrnul mnoho postáv, prevažne zemanov. Tieto takpovediac nevýrazné postavy neboli špecificky charakterizované a v diele nezohrávali nijaké zvláštne úlohy. Dej taktiež veľmi neovplyvňovali, iba čo od nich závisel rozhodujúci výsledok reštavrácie.
V diele Reštavrácia vystupuje šesť hlavných postáv, od ktorých sa odvíja a vďaka ktorým sa aj obmieňa dej:
Adam Bešeňovský
Adam Bešeňovský pätnásť rokov pôsobil ako prvý vicišpán v Záhorskej stolici. Pochádzal z chudobnej rodiny, no jeho otcovi veľmi záležalo na jeho budúcnosti a preto ho v štúdiách najmä po finančnej stránke podporoval. Aby otcovi spadla ťarcha z krku, oženil sa s vdovou Karáčovskou, ktorá ho po skončení štúdií poslala do lepšej školy v Pešti, čo sa jej neskôr vrátilo v tom, že sa jej manžel stal prvým vicišpánom.
„… ona dostala dobrého muža a on bohatú ženu.“10)
Týmto sa len potvrdzuje, že toto manželstvo bolo výhodné ako pre jednu stranu, tak aj pre druhú.
Adam Bešeňovský vystupuje a v tomto diele pôsobí ako opatrný a prešibaný zeman s vyššími spoločenskými záujmami. Vzhľadom na to, že je pred reštavráciou, počuje len to, čo treba počuť, s každým zemanom sa práve a len v tomto období snaží vychádzať za dobré, a to jen vďaka volebným hlasom. Každého zemana úctivo a hrdo oslovuje „pán brat“, čo v tom čase vyznievalo ako dúchanie do pomaly ale nezvratne hasnúcej pahreby zemianstva.
V iných situáciách, no najmä vo vzťahu k svojmu synovcovi Štefanovi Levickému, sa preukazuje ako lakomý človek, ktorý sa radšej tvári, že nepočuje, ako by mal siahnuť do svojho vrecka a odľahčiť ho o zopár drobných. Až na prosebné orodovanie Štefanovej matky a Adamovej sestry
je schopný dať mu raz za čas púhy dvadsiatnik, alebo sa takýmto spôsobom zbaviť starých hábov. Takto to Kalinčiak opísal:  „… vytiahol z kasne starý dolománik, čo ho ešte za študentstva v Kežmarku nosil, nohavice, čo jeho žene ešte po prvom mužovi ostali… a povedal, že sú to pekné šaty pre Štefana.“ 11)
Z druhej strany ale musíme povedať, že mu nebolo ľúto utratiť na vtedajšie pomery nehorázne množstvo peňazí na kortešačky. Finančne utiahol po celé dni hostiť zemanov – jeho verných zástancov a neskorších voličov. Stoly v jeho veľkom rodinnom dome v Radošovciach sa prehýbali pod ťarchou vína a mäsa:
„A bola to veľká hostina, akej v stolici už dávno nebývalo.“ 12)
Pre svoju budúcnosť v úrade prvého vicišpána bol ochotný obetovať veľa času aj peňazí.
V jednom okamihu sme boli svedkami použitia jeho krátkeho rozumu. Bez pomyslenia na možné následky sľúbil Števkovi Aničku za ženu pod podmienkou, že bude vicišpánom, čo vtedy, samozrejme, pokladal za nemožné. Nepomyslel na Štefanovho strýka Ondreja, ktorý sa práve vtedy ujal príležitosti a zosnoval plán, ako to všetko zariadiť.
Adam Bešeňovský mal jedinú dcéru Aničku a ktorej by rád zariadil život podľa svojich predstáv vydaním za grófa Želinského. Tu mu ani tak nešlo o šťastie svojej dcéry ako o to, že by sa rád pýšil grófskou príbuznosťou.
„Gróf Želinský sa o teba uchádza, a pomysli si, aká by to bola i pre mňa i pre matku radosť, keby naše jediné dieťa nielen do grófskej rodiny prišlo, ale i takého pekného a hodného muža dostalo.“ 13)
 
Anička Bešeňovská
Anička je jedinou dcérou Adama Bešeňovského. Kalinčiak ju zobrazuje ako mladú, peknú, láskavú a vtipnú mladú dievčinu súcu na vydaj. Medzi jej obľúbené činnosti okrem pomáhania v domácnosti patrilo aj uťahovanie si z ľudí, ale najviac zo Štefana:
„Ach, rada ťa, rada ťa ako mačka vtáčka a strelec zajačka, ty moje potešenie, srdce z kalerábu a duša z lopúša!“ 14)         Anička zostáva verná Štefanovi Levickému „Povedz mi, čo vlastne chceš?“ „Teba, Števko, teba.“ 15), aj keď sa jej naskytuje možnosť stať sa manželkou grófa. Uprednostňuje lásku a  šťastný život pred platonickou láskou a životom obklopeným peniazmi.
Jej roztopašné správanie sa prejavilo najmä vo vzťahu k Števkovi. Keď ju za neho pýtali, sama o sebe pošepla: „V parte anjel a čert v čepci.“ 16)
Anička pôsobila sviežim dojmom, do deja výrazne nezasahovala a jej charakteristické vlastnosti boli vykreslené veľmi stručne.
Matiáš Bešeňovský
Matiáš Bešeňovský je zeman pridŕžajúci sa strany Adama Bešeňovského. Po celej stolici je známy ako najväčší a najúspešnejší vábnik, čiže naháňač volebných hlasov. Toto pomenovanie si vyslúžil svojou prefíkanosťou a talentom reči a preto mu prirástlo aj meno „figliar klincami vybíjaný.“ V týchto veciach bol taký zbehlý, že vedel, ako za to dostať čo najviac peňazí a potom na povinnosti rýchlo zabudnúť. Bolo o ňom známe, že „ za groš bude aj čertovi, aj Pánu Bohu slúžiť.“17)
S peniazmi od nepamäti nevedel narábať. Vedel ich rýchlo zarobiť, ale ešte rýchlejšie minúť. Predovšetkým na pijatiku. Vďaka tomu bol ľahostajný k svojim deťom, ktoré boli nezaopatrené a taktiež k svojmu domu, ktorý ani zďaleka nevyzeral ako zemiansky dom. Vedel sa pretvarovať a tváriť úboho, vďaka čomu mu ľudia požičiavali peniaze, dokonca aj sedliaci(!) a ktoré, samozrejme, nerád vracal.
Prejavil sa aj ako podliak, keď potom, čo prijal peniaze od Potockého, prijal ďalšie od Bešeňovského a opäť vábil pre neho. Tu sa prejavil ako bezcharakterný človek, ktorý neberie do úvahy dané slovo, ale dá sa presvedčiť väčšou kôpkou peňazí.
Ján Potocký
Ján Potocký je obyvateľom Rašova a taktiež kandiduje na post prvého vicišpána stolice. Autor ho zobrazuje ako človeka so zmyslom pre poriadok, krásu a usporiadanosť, čo sa odráža na vzhľade jeho kaštieľa a veľkej záhrady:
 „V Rašove to vyzeralo ako v raji. Okolo kaštieľa, bydliska Potockého, bola pekná záhrada, ktorej cesty sa okolo trávnikov a kvetinových hriad krútili ako had okolo kameňa…“ 18)
Medzi ním a Adamom Bešeňovským nie sú veľké rozdiely. Tým, že sa chce stať prvým vicišpánom sa prejavuje ako človek odhodlaný a ochotný obetovať pre svoje úmysly čokoľvek. Svojou rozumnosťou a prefíkanosťou sa v postoji ku všetkým zemanom – prívržencom aj odporcom – správa veľmi úctivo. Dokladáme citátom:
„Ale pán Potocký bol hladký človek a zachádzal i so svojimi odporníkmi vždy zdvorilo…“ 19)
Konal prchko a unáhlene, keď vopred sľúbil Ondrejovi Levickému všetko, čo si zažiada, keď mu prišiel ponúknuť spoluprácu. Ale použil aj svoju logiku a predvídavosť, keď zvažoval možné následky spojenia sa s Levickými.
Môžeme povedať, že sa prejavil aj ako zradca, lebo zrušil slovo dané Kňazičovi len preto, aby získal hlasy Levických.
Štefan Levický
Štefan je mladý, pekný šuhaj s dobrými vlastnosťami, je prívetivý, milý a zdvorilý.
„šuhaj mladý, ale vrtký a švárny, a k tomu taký prívetivý, že nebolo zemianky v stolici, čo by mužovi otcovi alebo bratovi nebola kládla na srdce, kedykoľvek len o tom reč bola, aby na pána Levického nezabúdal…“20)
Je synovcom Adama Bešeňovského a zároveň aj Ondreja Levického. Pracuje ako slúžny u Adama, je veľmi šikovný, dobrý v tom, čo robí a všetci ľudia v stolici ho majú radi.
S pomocou svojho strýca Ondreja a aj s malou pomocou Adama vychodil školy a stal sa z neho vzdelaný mladý človek.
Váži si oboch svojich strýcov, má ich rád, pretože svojho otca nepoznal, zomrel, keď mal Štefan rok. Adamovi je vďačný za svoju prácu u neho a vyhovuje mu, lebo je nablízku Adamovej dcére Aničke, do ktorej je zaľúbený. Celá stolica si takisto myslí, že by boli skvelý pár. Dokazuje to aj tento citát:
„..však im to tak svedčí, že by si celá stolica poplakala, keby svoji neboli.“21)
Štefan je aj veľmi citlivý, ťažko znáša Aničkine časté posmešky.
„Štefanovi nato vypadlí slzy z očí, cítil po prvý raz, že chudoba smiech.“22)
Dokonca jej niekedy neverí, že ho má rada, aj keď je to očividné.Vystihuje to tento citát:
„..kebys ma mala vskutku rada-nuž by ťa jedno slovo otcovi dané od grófa priviedlo k Štefanovi.“23)
Štefan vôbec neráta s tým, že by sa mohol stať vicišpánom, je s tým zmierený, ale keď príde jeho strýc Ondrej s nápadom, síce nie je moc nadšený, je poslušný a neoponuje mu. No na druhej strane je rád, že má šancu získať Aničku.

„..pomysliac si na Anuľku a na jej slová, bol by skoro strýca len za to objal, že sa jeho reči s Anuľkinými zrovnávali.“24)
         Štefan nie je typický romantický hrdina, nemá žiadne konflikty a rozpory a dokonca netúži vykonať hrdinský čin.
Ondrej Levický
Ondrej je strýkom mladého Štefana. Kedysi bol veľmi zdatným advokátom, čo využíva aj teraz. Taktiež je veľmi staromódny, čo potvrdzuje veľmi výstižný citát:         „..pán Ondrej nemohol vystáť novoty.“25)
                Má rád svojho synovca Štefana, preto mu v destve pomáhal a platil poplatky za jeho školy. Peniaze si radšej šetril, ale v skutočnosti bol dobrosrdečný.         „..všetko najprv ofrflal, ohundral, ale keď si tak trošku srdcu obľahčil, dal, neborák, vďačne peniaze i požehnanie.“26)
         Štefanovi pomáha stále, chce pre neho len to najlepšie a tvrdohlavo ide za svojím cieľom.         „..ty musíš byť vicišpánom, a to len zato, že sa Adam, tvoj chýrečný ujec, nazdáva, že to Levickému ani z očí nevyzerá, a ja mu chcem, chcem, chcem preukázať, že to tak byť musí.“27)
         No Ondrejovi nejde len o Štefana, ale aj o povesť a slávu rodiny Levickovcov. Dokonca je schopný uchýliť sa k podplácaniu a podvodom, len aby dosiahol svoje. Toto svedčí o jeho odhodlaní a prefíkanosti. Nakoniec, keď je z podvodov obvinený, dokáže sa svojou šikovnosťou obhájiť.