Obsah diela

Kmotrovci Matiáš Bešeňovský a Peter Barina išli do Radošoviec na hostinu, ktorú poriadal Adam Bešeňovský. Matiáš bol prívržencom Bešeňovského strany a zároveň najchýrnejší vábnik v celej Záhorskej stolici. Barina bol na strane protivníka Jána Potockého.
V Adamovom dome bola hostina v plnom prúde. Bolo na nej veľa zemanov, no dôležitejšou osobou pre pána Adama bol gróf Želinský, ktorý mal z časti financovať jeho predvolebnú kampaň.
O celý priebeh hostiny sa staral Štefan Levický, synovec Adama Bešeňovského, jeho pravá ruka. V ten deň mal veľa práce. Musel obsluhovať hodujúcich zemanov, nosiť im jedlo a dolievať im víno. V tomto mu s veľkou radosťou pomáhala Adamova dcéra Anička. Štefan a Anička od detstva spolu vyrastali a veľmi dobre si rozumeli. A ako to bývalo zvykom, keď sa niekto správal k druhému milo a priateľsky, ostatní si ich hneď predstavovali pred oltárom. Ale Adam mal s Aničkou inakšie úmysly. Totižto chcel ju vydať za grófa Želinského. Ale aby urobil zemanom po vôli, prisľúbil ju Števkovi pod podmienkou, že sa stane vicišpánom, čo vtedy samozrejme pokladal za nemysliteľné.
Štefanov strýko Ondrej Levický bol „figliar vybíjaný“ a odvtedy, čo Adam prisľúbil Aničku Števkovi, snoval plány, ako by synovcovi
k vicišpánstvu pomohol. Keď si všetko dobre premyslel, poradil sa o tom so Štefanom a on síce nie s veľkou radosťou, ale s návrhom súhlasil.
Do reštavrácie už nebolo veľa času a preto Ondrej začal konať. Navštívil jemu doteraz nesympatického kandidáta Jána Potockého a ponúkol mu spoluprácu. Predložil mu taký návrh, že 400 zemanov rodiny Levickovcov bude voliť jeho, ak po zvolení si za druhého vicišpána zoberie ich Števka. Potocký najprv nesúhlasil, ale po zvážení všetkých možností k dohode pristúpil.
Prvým krokom, ktorý Levický podnikol, bolo vyplatenie sto zlatých Matiášovi Bešeňovskému, aby robil vábnika pre stranu Potockého. Len čo Matiáš vyslovil prvú takúto myšlienku v Bešeňovej, všetci zemania v dedine začali pátrať po jej príčine. Po tom, čo zistili, že sa dal podplatiť, vyplatili mu od Adama dvojnásobok a Matiáš opäť vábil pre Bešeňovského. Keď sa to dozvedel Ondrej Levický, nahnevaný vymýšľal, ako by sa mu vypomstil. I vymyslel takúto vec: skupina Bešeňovského aj s Matiášom práve prechádzali na voze po hradskej cez les, keď sa zrazu oproti nim objavili sympatizanti Potockého. V tom okamihu nastala bitka. Ale Matiáš zbadal Barinu a pribehol k nemu s prosbou o pomoc. Kým sa ostatní bili a uzmierovali, Matiáša a Petra Barinu unášal vdiaľ zvláštny kočiar. Oči mali zaviazané a nemohli nič povedať. Po čase kočiar zastal a všetci z neho vystúpili. Kmotrovcov zaviedli do zamaskovanej jaskyne, kde všetko vyzeralo ako na poslednom súde. Matiášovi veru nebolo veľmi príjemne. Začal sa súd. A súdili Matiáša za krivoprísažníctvo, za ktoré ho chceli odsúdiť na smrť. No nakoniec dostal iba niekoľko palíc. Musel tam pred všetkými falošnými sudcami prisahať, že znovu bude kortešovať pre Potockého a že mu dopomôže k víťazstvu. Peter Barina mu bol svedkom. Ak by sa bol chcel nejakým spôsobom previniť, stačilo pošepnúť „Vykričím“ a snaha by bola márna.
Reštavrácia sa blížila. V domoch kandidátov sa stále hodovalo a pilo. Zemania tieto možnosti hodne využívali a držali sa hesla: „Keď zadarmo, nech aj čreva trhá.“ Konečne nadišiel deň reštavrácie. Voliči pred voľbami celú noc pili a ráno sa hromadne na vozoch odobrali do voličského mesta – Svätého Jakuba. O odvoz priaznivcov Adama Bešeňovského sa staral Štefan, lebo pán vicišpán ako hlava stolice musel prijať a postarať sa o grófa Gáboryho, hlavného župana stolice, i celý jeho sprievod.
Zemania teda nasadli na vozy a s veselou náladou išli do Svätého Jakuba. Ale človek nie je zo železa, a tak páni bratia po celom dni a po celej
noci hodovania na vozoch pospali. Takto si nikto z nich nevšimol, že idú zlým smerom.
Vo Svätom Jakube už od včasrána bolo všade plno zemanov. Po chvíľke sa rozdelili na dva tábory a z jednej strany sa ozývalo: „Vivat Bešeňovský!“ a hneď na to z druhej strany: „Vivat Potocký!“ Hlavný išpán nominoval na post prvého vicišpána troch ľudí: Adama Bešeňovského, Jána Potockého a grófa Želinského. Kým zemania volili, kandidáti spolu sedeli v jednej izbe a každú chvíľu im jeden z ich najvernejších prichádzal oznámiť priebežný stav. Dosiaľ bol úsmev na Adamovej tvári. Ale keď počet hlasov, ktoré volili Potockého bol vyšší, Adama to znepokojilo.S Matiášom zistili, že Medziborský a časť Bešeňovských sa tam doposiaľ neobjavili.Preto Adam poslal Matiáša Bešeňovským naproti a hajdúchom kázal hľadať ostatných. No keď to videl Barina, priškrteným hlasom mu pošepol: „Vykričím!“ a Matiáš hneď vedel, čo má robiť.
Voľby sa blížili ku koncu. Zrátali sa hlasy a tu na veľké prekvapenie mal Bešeňovský iba 700 a Potocký 1200 hlasov. Tu hlavný išpán posledný raz vyzval zemanov, ktorý ešte nevolili, aby tak vykonali, ale nikto sa viacej neprihlásil. Výsledok bol definitívny: Potocký s 1200 hlasmi vyhral a sľub daný Ondrejovi Levickému dodržal. Za druhého vicišpána si zvolil Štefana Levického. A tak sa stal Štefan Levický vôbec prvým vicišpánom z rodiny Levických.
Keď sa však voľba nadobro skončila a Potocký bol istý víťaz, tu sa prihrnuli nahnevaný Bešeňovský a nasilu chceli ísť hlasovať. Už bolo neskoro. Ostatným začali vysvetľovať, ako jedli, pili, ako potom nasadli na voz a zadriemali a keď sa prebudili kdesi na odľahlej lúke, odušu bežali voliť, ale už bolo neskoro.
Po voľbách sa všetko zmenilo. Ondrej Levický musel vyplácať odmeny za preukázané služby počas reštavrácie, odstúpil Štefanovi dom, ale ostal pri ňom bývať, vraj na penzii. Adam sa s prehrou nevedel zmieriť a o Štefanovi a jeho matke nechcel ani počuť.
V jeden deň sa na Adamovom dvore v Radošovciach objavil Ondrej a Štefan Levickí s mnohými ďalšími asesormi a oznámili mu, že ho povolávajú do Budína, lebo ho zvolili za konziliára. Po tejto novinke Adam hneď na nepriateľstvo zabudol a dokonca privolil aj svadbu svojej dcéry Aničky so Štefanom.
Po odcestovaní na svoje nové pracovisko Adam celý svoj majetok prenechal zaťovi. Štefan sa čoskoro stal prvým vicišpánom, lebo aj Potocký
dostal nové miesto v Pešti. Štefan si k sebe zobral matku aj strýca Ondreja a ako prvý vicišpán si mohol robiť, čo sa mu len zachcelo.