Problémy v diele

V diele Reštavrácia môžme nájsť mnoho problémov, spojených hlavne so zemianstvom, no my sme vybrali len štyri najhlavnejšie:
1.Zemianstvo
Zemianstvo ako také tvorí hlavný problém v tejto próze. Ako sme už v autorovom životopise spomenuli, od detstva vyrastal v jeho prostredí, z čoho potom čerpal inšpiráciu pre napísanie Reštavrácie.
Môžeme povedať, že toto dielo je akousi paródiou na vtedajšie upadajúce zemianstvo. Motív predvolebnej kortešačky a zápas dvoch znepriatelených zemianskych táborov autorovi poskytli nielen dosť možností zobraziť svet zanikajúcej triedy, ale v rovine humoru a irónie zaujať k nej i kritický postoj.
Postavy v diele berú zemianstvo ako vážnu vec, sú naň hrdí, obraňujú ho a tým aj svoju česť, ale neuvedomujú si upadanie tohto stavu.
„…či mu nad takým bohaprázdnym zachádzaním so zemanskou osobou vlasy dupkom nevstanú.“ 28)
Dôkazom zanikania zemianstva sú rôzne podvody v predvolebnej kampani ako podplácanie, triky, intrigy, dokonca aj falošný súd. Zemania volia vicišpána len na základe toho, či im je rodina, čo kedy pre nich urobil, alebo koľko im zaplatí. Voľba vicišpána nie je voľba človeka, ktorý je vhodný na tento post, ale len voľbou najpopulárnejšieho a najštedrejšieho kandidáta v predvolebnej kampani.
Kalinčiakovi sa týmto dielom humorne podarilo poukázať na upadanie zemianstva a korupciu. Toto dielo však nepatrí len do minulosti a nezaoberá sa problémami, ktoré už neexistujú, naopak je aktuálne aj pre dnešnú dobu a jej problémy.
2.Podplácanie
K problému podplácania v tomto diele sa viažu tri osoby-Matiáš Bešeňovský, Ondrej Levický a Adam Bešeňovský. Tieto tri postavy môžeme ešte rozdeliť do dvoch skupín-na tých, čo úplatky dávali a na tých, čo ich prijímali.
Prvý človek, ktorý sa pokúsil podplatiť protivníka bol Ondrej Levický. Vďaka vymyslenému plánu a súhlasu Potockého si takýmto spôsobom chcel kúpiť najväčšieho korteša Matiáša Bešeňovského, čo sa mu nakoniec aj podarilo. Sprostredkovateľom na vykonanie tejto špinavej práce bol verný zástanca Potockého-Peter Barina. „Barina strčí ruku do vrecka a vytiahne za hrsť dukátov.“ 29)

         Pre Barinu to nebolo ľahké. Matiáš bol predsa len Bešeňovský a preto mu musel lichotiť a podlizovať sa mu:

         „Hej, kebys ty vedel, ako teba pán Potocký rád vidí a ako na teba drží.“ 30)

               
Podplácanie v Reštavrácii je pre Ondreja Levického veľmi dobrým prostriedkom na získanie volebných hlasov a pre Matiáša Bešeňovského zase príležitosťou, ako rýchlo zarobiť peniaze.

         Z druhej strany bolo podplácanie pre Adama Bešeňovského za normálnych okolností cudzie, ale keďže sa blížili dôležité voľby, ani on sa tomu nevyhol. Podplatením opäť získal na svoju stranu Matiáša. I keď bol Adam vo vzťahu k svojmu okoliu (najmä k Štefanovi) veľmi lakomý, pre pár volebných hlasov dokázal obetovať veľa peňazí:

         „Dobre teda, Matiáško, keď ste taký potrebný –ja síce pri sebe dukáty nemám-ale tu máte tisícku.“ 31)

               
Podplácanie v tomto diele zohráva hlavnú úlohu v čase pred reštavráciou a je výborným prostriedkom na vykreslenie charakteristík postáv.

         3.Súd

        
Súd by mal byť zrkadlom spravodlivosti, no v tomto diele má takpovediac parodickú, zosmiešňujúcu úlohu. Týmto súdom chcú postavy dosiahnuť spravodlivosť, ale sami konajú proti všeobecným zákonom a ľudskej morálke. Autor vsunutím „akože“ posledného súdu do deja chce poukázať na nedostatky a nemorálnosť ľudského myslenia vtedajšej spoločnosti. Ondrej založením tohto falošného súdu chcel tajne postrašiť a potrestať Matiášove previnenie, ale pritom nepozeral na svoje skutky a chyby, ktorých sa sám dopustil. Takisto porušil morálne zákony a tým aj pošliapal zemiansku česť, keď sa ponížil k podplácaniu, keď sa hral na Boha a tak chcel súdiť ostatných.

         „…uprostred siene bol dlhý stôl čiernym súknom obtiahnutý, na ňom biblia a pre tejto kríž…“ 32)

               
„Napravo od predsedajúceho stál človek v čiernom kňazskom rúchu…“ 33)

         Tento citát dokazuje, že Ondrejovi nič nestálo v ceste, aby porušil aj náboženské zákony a znesvätil Boha.

            
Na záver môžme povedať, že súd bol nanajvýš nespravodlivý a autor ním chcel poukázať na neprávosť, ktorá v tej dobe prevládala.
4.Láska s prekážkami

         V tomto diele ani memôžme v pravom zmysle slova hovoriť o láske s prekážkami, to sú počiatočné znaky realizmu. Jediný malý problém je Aničkin otec Adam Bešeňovský, ktorý dal Štefanovi podmienku, že sa najprv musí stať vicišpánom a až potom sa s ňou môže oženiť. No nebola to prekážka, ktorá by ich oddelila na celý život, alebo sa skončila tragicky. Táto láska v diele nebola taká výrazná ako v iných romantických dielach (napr. Púť lásky). Hrala tu len okrajovú rolu, pretože hlavný bol problém zemianstva. Túto lásku Kalinčiak zobrazil ako šťastnú, bezstarostnú a ako pochabú a žartovnú.

         Konflikt medzi Štefanom a Adamom Bešeňovským sa po tom, čo sa Adam stal konzíliom, vyriešil a Adam povolil svadbu Štefana a Aničky.

         „Ach, rada ťa, rada ťa ako mačka vtáčka a strelec zajačka, ty moje potešenie, srdce z kalerábu a duša z lopúša!“ 34)

                
Autor taktiež poukázal na Aničkinu vernosť, keď sa jej črtala budúcnosť pani grófky, ona radšej dala prednosť svojej láske od detstva.