Kompozícia

              Ján Kalinčiak v Reštavrácií satiricky zobrazil svet zanikajúcej triedy zemianstva. Hlavným námetom diela je obraz kortešačiek (získavania voličov) pred stoličnými voľbami a boj dvoch rodín o miesto vicišpána v Záhorskej stolici. Zara
ďuje sa medzi novely, pretože má málo postáv, iba jednu dejovú líniu a je stredného rozsahu. Reštavrácia je rozdelená na desať kapitol, medzi ktorými dochádza k istému odstupňovaniu. Dielo je napísané v období romantizmu, ale prelína sa v ňom romantizmus s realizmom. Prvky realizmu nachádzame v Kalinčiakovom kritickom pohľade na zemianstvo a romantické prvky sa objavujú v spôsobe riešenia konfliktov medzi postavami.
  Štýl  
              Reštavrácia je napísaná jednoduchým štýlom. Autor používal prvky ľudovej slovesnosti a veľké množstvo básnických prostriedkov, prísloví a porekadiel. Veľmi účinným charakterizačným prostriedkom je hovorová reč postáv, ktorou sa autor snažil napodobniť reč vtedajších zemanov. Je použitá na:
opis potáv
„…on sa ale nikomu neklaňal, nikomu sa neprosil, bo vedel, že dobré kone i v stajni kupca nájdu.“/17.
zobrazenie vzťahov medzi postavami
„… s tým si ja kapustu neomastím, a viem, že ma má rád ako soľ v očiach, alebo ako koza nôž.“/18.
vyjadrenie postoja autora alebo postavy
Ale ľudia darmo hovoria, že hriech na Uhriech a pokuta v Poľskej.“/19.
Autor občas využíva aj latinčinu:
„Protestor! Ego sum tabulae judiciariae assessor!“/20.
Často sú používané aj štylistické prostriedky:
prirovnanie
„… ako čo by mu z oka vypadol…“/21.
asyndeton
„… lebo huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína.“/22.
polysyndeton
„… i na dolnom, i na hornom konci, i na dolnej, i na hornej, i v prostrednej Beše
ňovej..
.“/23.
Menej sú používané štylistické prostriedky:
anafora

Či vidíš, kmotor, ako vítajú v dome pána vicišpána statočných zemanov? Či som ti nepovedal, či som ti nepovedal?“/24.

zdrobnenina
„A ty svieť, slniečko, od zory do rána…“/25.


V diele sú tiež občas využité piesne a básne, ktoré oslavovali alebo zavrhovali jednotlivých kandidátov na vicišpánov:
„Dávno si Bešeňová, dávno si snívala,
koho vicišpána by si voliť mala.
Načo tebe snívať?- Hoc bys´ bola sama,
vyvoliť si môžeš, vyvoľ si Adama.
Adam je dobrý pán, on pred krivdou bráni,
Rád ho vidí zeman, radi ho i páni.
Ty čo chceš, Potocký? Chceš ho zrútiť dolu?
Vytri si len zuby- však sme my pospolu!
Neboj sa, Adamko, nič sa ti nestratí,
Lebo komu pánboh, tomu všetci svätí.“/26.