Slovenský romantizmus

September 11th, 2010
Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa Európou ozýva vlna revolúcií. Tieto revolúcie neobchádzajú ani zaostalé Uhorsko. Národné hnutie preberá revolučne- demokratická generácia nazývaná Mladé Slovensko. Táto skupina sa snaží o premenu spoločnosti opierajúc sa o myšlienky predchádzajúcich generácií (Bernolák, Šafárik). Na Slovensku však na tieto reformy neboli vhodné podmienky, kým vedúce osobnosti maďarského národného hnutia, napr. Lajos Kossuth nemali porozumenie pre nemaďarské národnosti. Toto hnutie sa usilovalo o osamostatnenie Uhorska od Viedne. Keďže v Uhorsku nebola silná buržoázia, na čele revolučného hnutia stála stredná šľachta a zemianstvo. Jedným z prejavov krízy feudalizmu boli aj živelné sedliacke vzbury. Súčasne vzrastá aj maďarský nacionalizmus a násilná maďarizácia. Búriace sa národy v Uhorsku sa snažili nájsť ochranu u viedenskej vlády.
                Na Slovenské národné hnutie vplýval maďarský národnostný a rakúsky hospodársky útlak, čo ovplyvnilo národný a politický program nastupujúcej štúrovskej generácie. Významnú úlohu zohrala aj Spoločnosť česko- slovanská, ktorá vznikla roku 1829 na bratislavskom lýceu. Príchodom Ľudovíta Štúra sa do jej popredia dostali národné a politické otázky. Vláda chcela zamedziť slobodné myslenie mládeže, a preto zakázala činnosť všetkých študentských spoločností. Následne Spoločnosť česko-slovanská zanikla (1837).
                V programe štúrovcov sa postupne dostala do popredia otázka spisovného jazyka, ktorý by vyhovoval katolíkom i evanjelikom. Ku kodifikácia spisovnej slovenčiny došlo v roku 1843. Ich reformu schválil aj Ján Hollý, bývalý stúpenec bernolákovčiny. Celonárodný spolok Tatrín tiež podporil uznanie spisovného jazyka najmä tým, že vydával knihy v novej slovenčine. Neskôr dochádza k názorovej výmene medzi Ľ. Štúrom a Jánom Kollárom, ktorý nesúhlasil s novým spisovným jazykom.
                        
Slovenská romantická literatúra
 
                V slovenskej romantickej literatúre na rozdiel od západných literatúr prevažuje nad osobnými citmi význam ľudovej slovesnosti, láska k vlasti a slovanský humanizmus. Literatúra tohto obdobia je národná a spätá s ľudom. Spisovatelia neprijali za vzor ani antickú, ani západnú literatúru. Autori sa prikláňali najmä k lyrike, ktorou mohli najlepšie vyjadriť svoje myšlienky a pocity. Rozvíjala sa aj próza, napr. historické povesti. Dráma v tomto období nezohrala dôležitú úlohu.
                 Slovenská romantická literatúra zohrala dôležitú úlohu vo vývoji našej národnej literatúry a stala sa vzorom aj pre spisovateľov budúcich generácii.